Hlavné pravdy viery - 2

Boh stvoril človeka na svoj obraz a umiestnil ho do raja. To znamená, že Boh chcel, aby bol človek šťastný v spoločenstve s ním. Stvoril človeka duchovne šťastného a slobodného od každého utrpenia. Mal dokonalý rozum, ktorý poznával bez námahy a omylov. Mal dokonalú vôľu, ktorá nepoznala náklonnosť ku zlu. I hmotná príroda mu spočiatku slúžila a nevzpierala sa jeho nadvláde. Dokonca ani práca ho neunavovala, ale spôsobovala mu radosť. Prví ľudia, nepociťovali rozpor medzi telom a duchom a navyše mali nadprirodzené dary, ktoré ich v porovnaní s nami robili dokonalými ľuďmi.

Človek však podľahol hadovi (Diablovi). Proti Božiemu prikázaniu siaha na strom života. Pri prvom hriechu nešlo o nejakú malichernosť, že človek zjedol zakázané ovocie. Išlo o čosi dôležitejšie. Človek prekročil svoje hranice. Nedôveroval Bohu a sám chcel siahať na život. Prvý hriech spočíval v neposlušnosti.

Následky odcudzenia Bohu sú veľké. Človek stratil svätosť a spravodlivosť, v ktorej bol stvorený, a tým aj spoločenstvo s Bohom. Rozum sa mu oslabil, vôľa sa naklonila k zlému, telo začalo podliehať bolesti a utrpeniu. Stratil nadprirodzenú posväcujúcu milosť a tak si zatvoril bránu do neba. V tomto stave sa stal jednoduchou korisťou pre Diabla.

Tento hriech prešiel na celé ľudské pokolenie - dedičný hriech.

Boh chcel človeka od večnosti urobiť šťastným. Človek dostal slobodu rozhodnúť sa pre život zameraný na Boha, alebo na zlo. Rozhodol sa pre zlo a tak stratil priateľstvo s Bohom. V takomto stave nemohol byť spasený.

Biblický príbeh o prvom hriechu však nekončí len potrestaním človeka vylúčením z raja, ale končí prisľúbením spásy. Boh sľúbil Záchrancu. Preto keď nadišla plnosť času, narodil sa z Panny Márie Ježiš. On učil o Božom kráľovstve a svoje slová a učenie potvrdzoval zázrakmi. Židia jeho učenie neprijali a obvinili ho z rúhania sa Bohu. Bol ukrižovaný, ale o tri dni vstal z mŕtvych. Takto odčinil nekonečnú urážku voči Bohu, ktorú spáchal človek svojim hriechom a človek ju sám odčiniť nemohol. Otvoril nám opäť cestu do neba a zaslúžil nám milosti, ktoré potrebujeme ako posilu na tejto ceste.

Človek ako tvor rozumný nesie zodpovednosť za svoje konanie. Na konci života budeme všetci za svoje skutky "skladať účty". Boh ako Stvoriteľ a Pán celého sveta bude posudzovať naše správanie. Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce. V tejto Božej pravde je vyjadrená a zachytená základná božia vlastnosť a tou je spravodlivosť. Jedine Boh má plné právo súdiť človeka a to z dvoch dôvodov:

1. on je tvorca človeka a jeho svedomia.

2. jedine Boh je pravidlom, od ktorého je odvodené hodnotenie toho, čo je dobré a čo zlé. Boh nás súdi:

• počas nášho života cez naše svedomie.
• vo chvíli smrti, keď sa dostavíme na svoj osobný súd. Každý sa raz postaví zoči-voči Bohu a jasne si uvedomí pravdu o svojom živote. Ukáže sa životná výhra alebo prehra. Rozhodne sa o ďalšom existovaní. Dobré skutky nás budú na súde obhajovať a zlé budú na nás žalovať.
• na konci sveta bude súdiť všetkých. Bude to kolektívny súd ľudstva a jeho dejín.

Táto pravda viery nám pripomína aj Božiu dobrotu. Spravodlivosť u Boha nevylučuje milosrdenstvo. Boh je stále pripravený odpustiť človekovi všetky hriechy ak ich úprimne ľutuje.

Človek je tvor nesmierne výnimočný. Stvorenie človeka zostane tajomstvom. Telo človeka pochádza z prírody a mohlo vzniknúť vývojom. Nie však náhodným dielom evolúcie. Telesnú konštrukciu máme podobnú ako ostatné živé tvory. Od ostatných živočíchov sme však podstatne odlišní. Máme nesmrteľnú dušu, ktorá pochádza priamo od Boha a má ju len človek. Dušou sa podobáme Bohu. Boli sme stvorení na Boží obraz. Duša sa podobá Bohu v tom, že má rozum, slobodnú vôľu a je nesmrteľná. Duša nikdy nezomrie, žije aj po smrti človeka a môže žiť v nebi, v očistci alebo v pekle. Dušu nemôžeme vidieť, lebo je nehmotná.

Človek upadol do hriechu a z vlastnej sily nemôže byť spasený. K spáse potrebujeme Božiu milosť. Milosť Božia je nadprirodzený duševný dar Boží, ktorý dostávame od Ducha Svätého, pre zásluhy Ježiša Krista, aby sme boli spasení. Božia milosť je dvojaká: posväcujúca a pomáhajúca.