Eucharistia - zdroj energie

Náboženstvo je v prvom rade môj osobný vzťah k Bohu. Lenže je potrebné dať mojej zbožnosti aj spoločenský a verejný rozmer.

Ľudia cítili od samého začiatku potrebu Boha vzývať, ďakovať mu a odprosovať za hriechy. V Starom zákone nájdeme veľa svedectiev, ktoré hovoria o obetách prinášaných Bohu. Starozákonné obety boli predobrazom dokonalej budúcej bohoslužby Cirkvi. Ježiš zveril Cirkvi hlavné poslanie - oslavu Boha a posväcovanie ľudí. Dal jej na to všetky potrebné prostriedky.

Všetky verejné úkony Cirkvi, ktorými oslavujeme Boha nazývame liturgia. Je to slovo gréckeho pôvodu a označuje verejnú službu pre ľud. V Novom zákone sa ním začali označovať bohoslužby. Teda sú to bohoslužobné zhromaždenia cirkevnej obce, pri ktorých účinkuje Kristus skrze Ducha Svätého. Preto liturgia nie je ľudská činnosť ale spásne konanie Boha voči nám. Sú to úkony, v ktorých účinkuje sám Ježiš, prichádza medzi nás, ohlasuje nám posolstvo spásy a rozdáva dary vykúpenia.

Pred svojou smrťou nám chcel Ježiš zanechať nejaký dar, ktorý by nám pomáhal v živote. Nakoniec nám zanechal ten najvzácnejší dar - seba samého. Ostal medzi nami prítomný nielen ako Boh svojou všadeprítomnosťou, ale ostal prítomný aj hmatateľne vo Sviatosti oltárnej.

Už prví kresťania sa začali stretávať okolo jedného stola, aby robili to, čo urobil Ježiš s apoštolmi pri Poslednej večeri. Uvedomovali si aké dôležité je stretávať sa s Ježišom a prijímať ho vo Sviatosti oltárnej. Ako rástol počet kresťanov budovali nové chrámy, kde sa ľudia mohli spájať s Ježišom. Aj dnes sme každý deň pozvaní do Božieho domu na hostinu k jeho stolu. Túto pozvánku však veľmi často odmietame. Prečo? Lebo nechápeme zmyslu svätej omše.

Svätá omša je najvyšším úkonom oslavy Boha a najdokonalejším spôsobom posvätenia seba. Aj keby som sa modlil 24 hodín denne nevyrovná sa to nábožnej účasti na Svätej omši. Ani kňaz nemôže urobiť nič väčšie ako slúžiť svätú omšu. Prečo? Svätá omša je sprítomnenie Kristovej obety na kríži a jeho zmŕtvychvstania. Nič väčšie Bohu ponúknuť nemôžeme.

Svätá omša je sprítomnenie Kristovej obety na kríži (nekrvavé sprítomnenie Kristovej krvavej obety). Sprítomnenie neznamená, že sa za nás znova obetuje, ani to, že ide iba o spomienku. Ide o veľké tajomstvo, ktoré sa ťažko opíše pár vetami. Zjednodušene môžeme povedať, že pri svätej omši sa stane okamih, kedy nás Ježiš vykúpil, aktuálnou realitou. Ide akoby o určité premiestnenie v čase a priestore. Práve teraz pri svätej omši sa Ježiš obetuje za mňa. Práve tu, mi ponúka nový, zmysluplný a večný život plný radosti.

Svätá omša je zdrojom, z ktorého mám čerpať silu žiť správne, radostne. Vo svätej omši sa mi prihovára Boh a chce prísť ku mne osobne, aby mi pomohol v tom, čo prežívam. Svätá omša má mať v mojom živote významné miesto, nemá byť len povinnosťou, ktorú musím splniť a aj to len vtedy keď mi možno zvýši čas. Ak by som iba trochu tušil čo mi svätá omša ponúka, stala by sa základným bodom môjho každodenného života, od ktorého by sa odvíjalo všetko ostatné.

Liturgia je plná symbolov, preto aby som v nej objavil to pravé bohatstvo musím ju vedieť správne prežívať. Musím rozumieť čo, ktorý úkon sprítomňuje a čo kedy mám robiť. Počas liturgického roka sa nám odhaľuje celé vykupiteľské dielo. Rok sa delí na rôzne obdobia, ktoré bližšie poukazujú na jednotlivé udalosti z Kristovho života.

Niekedy je ťažké sústrediť sa počas celej svätej omše. Tu mi môže pomôcť ak ma nič a nikto v mojej blízkosti zbytočne nerozptyľuje a snažím sa z každého čítania aj kázne si zapamätať aspoň jednu myšlienku. Keď sa spoločne nahlas modlíme alebo spievame, je dobré sa zapojiť. Sme predsa jedna rodina, ktorá chce spoločne chváliť i prosiť Boha.

Vo svätej omši sa stretávam s Bohom. Toto stretnutie si nezaslúžim, je to dar. Keď sa koná veľká udalosť každý si dá záležať aj na svojom vzhľade. To by malo platiť aj keď idem na svätú omšu. Nemyslím tým obliecť si najlepšie šaty a hodinu stáť pred zrkadlom. Stačí byť slušne oblečený. Nemám pútať pozornosť druhých.

Svätá omša pozostáva z dvoch základných častí. Sú to bohoslužba slova a bohoslužba obety. V prvej časti je podstatným prvkom počúvanie Božieho slova a v druhej časti Eucharistia. Je tu ešte mnoho úkonov, ktoré nás privádzajú k pochopeniu toho podstatného a pripravujú nás na slávenie veľkých tajomstiev.

Ak mi na niečom záleží, určite sa viem na to dobre pripraviť (či už je to písomka alebo dôležité stretnutie). Aj pri svätej omši je dobré začať tým, že sa na ňu pripravím. Stačí ak prídem o 10 minút skôr. Mám tak šancu stíšiť sa, dať na bok všetko čo by ma mohlo rušiť. Náhlenie a ruch sú príčinou vnútorného nepokoja a prekážkou vnútorného sústredenia. V kresťanskom staroveku mal prechod o bežných každodenných starostí k sláveniu Eucharistie veľmi silnú formu. Pred bránami kresťanských chrámov bola fontána alebo nádoba s vodou, kde sa veriaci mohli umyť, očistiť a tak sa fyzicky aj duchovne pripraviť na slávenie svätej omše. Dnes máme pri vchode do kostola nádobky so svätenou vodou, ktoré slúžia na symbolické vyjadrenie očistenia sa od svetských starostí. Je chyba keď to robíme len čisto mechanicky. Ďalej pri vchode do kostola vzdáme úctu svojmu Hostiteľovi pokľaknutím pred svätostánkom, v ktorom Ježiš prebýva. Toto musí byť dôstojné a úctivé.

Keď sa stíšim, je tu možnosť zamyslieť sa nad tým, na čo v tom kostole vlastne som, zamyslieť sa nad tým čo sa bude diať. Okrem toho je dobré si aj premyslieť za koho chcem túto svätú omšu obetovať, o čo chcem pri nej prosiť alebo za čo sa poďakovať.

K plnej účasti na svätej omši patrí aj účasť na svätom prijímaní. Eucharistia zaujíma medzi ostatnými sviatosťami najvyššie miesto. Táto "nadradenosť" Eucharistie vyplýva z jej samotného obsahu. Pokiaľ u ostatných sviatostí sa nám sprostredkováva Kristom udeľovaná milosť, v Eucharistii sa nám dáva samotný Kristus ako najväčší prameň milosti. Ježiš túto sviatosť ustanovil pri slávnostnej hostine. Slávnostná večera mala pre Židov veľký význam. Tým, že Ježiš ustanovil Eucharistiu pri takejto príležitosti, chcel poukázať nato, aký obrovský význam má táto sviatosť pre život človeka. Prijímanie Eucharistie má pre mňa veľké účinky: spájam sa s Kristom, Ježiš ma spája s ostatnými veriacimi, zachováva a obnovuje život milosti prijatý v krste, posilňuje lásku, vôľu, čnostný život, chráni ma pred ťažkým hriechom, odpúšťa ľahké hriechy a dočasné tresty za hriechy, spôsobuje duchovnú radosť.

Ak chcem všetky milosti, ktoré dáva slávenie a prijímanie Eucharistie skutočne dostať, musím byť na týchto udalostiach aktívne prítomný. Veľakrát sme na svätej omši len divákmi, ktorí sa len nemo pozerajú a nechápu, čo sa tam deje. Mnohí sa dokonca rozprávajú alebo sa s niečím bavia (mobil, MP3). Takto sa podobám pohanským rímskym vojakom, ktorí pod krížom hrali kocky a posmievali sa Kristovi, ktorý zomieral aj za nich. Len málo verných, ktorí zostali pod krížom pochopili, čo sa práve deje a boli spolu s Ježišom. Dostalo sa im veľkej odmeny.

Ak nepochopím význam svätej omše, čo v nej Kristus pre nás robí, prestane ma baviť chodiť do kostola. Načo stále chodiť na to isté divadelné predstavenie, kde účinkujú viac-menej tí istí herci.