Dospelosť = sloboda + zodpovednosť

Každý mladý človek medzi najviac cenené hodnoty zaraďuje slobodu. Chápanie slobody však nie je u všetkých rovnaké. Slobodu si často vysvetľujeme ako neobmedzenú možnosť rozhodovať sa podľa svojich predstáv.

Je pravda, že sloboda je neprítomnosť vonkajšieho alebo vnútorného donucovania: nemusím robiť to, čo nechcem. Z toho však nevyplýva, že môžem robiť, čo sa mi zachce. Pojem slobody sa odlišuje od pojmu svojvôle. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa zneužíva na manipuláciu s myslením jednotlivca.

Sloboda je schopnosť človeka riadiť vlastný život smerom k jeho plnej realizácii, schopnosť zvoliť si cestu, ktorá človeku umožní jeho rast. Byť slobodný znamená mať možnosť voľby. Správna voľba si vyžaduje jasnosť úsudku (vidieť cieľ, za ktorým chcem ísť) a silu (kráčať k cieľu).

Druhy slobody: vonkajšia sloboda - neprítomnosť vonkajších obmedzení. Nie všetko, čo sa zdá ako obmedzenie ním v skutočnosti aj je. Mnohé veci, ktoré môžeme chápať ako obmedzenie nás chránia.

vnútorná sloboda - sloboda ducha. Je to vláda rozumu nad vášňami a pudmi. Vnútorné otroctvo môže slobodu ničiť rovnako ako vonkajší nátlak. Nezvládnuté návyky, zlozvyky, túžby a vášne urobia človeka vnútorne neslobodným a nešťastným. Pravá sloboda nie je svojvôľa v myslení alebo konaní toho, čo sa mi páči, ale v poslušnosti voči tomu, čo ma vo vnútri zaväzuje.

Ten, kto miluje, chápe, prečo sa otec strachuje o svoju dcéru, ktorá sa nevrátila z diskotéky. Ten, kto má ozaj rád, rozumie obavám mamy, keď jej syn ide s partiou na chatu. Kto miluje, ten chráni svoju lásku od zlého. A o to ide Nebeskému Otcovi. Chráni nás, a preto kvôli nám dal určité zákony, ktoré treba rešpektovať. Sme jeho poklad. Sloboda je to najcennejšie, čo človek má. Ide o možnosť voľby, rozhodnutia sa pre niečo. Slobodou vytvárame svoju budúcnosť. Ňou dosahujeme ciele. Ak sa spojí s múdrosťou, dokážeme sa pripodobniť svojmu Stvoriteľovi. Môžeme byť tvoriví, krásni, dokonalí, svätí... Deti na ktoré je hrdý. A takých nás chce mať. A preto nás chce ochrániť od všetkého, čo nás môže zničiť.

Nemôžem sa sám rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Je tu norma, ktorá pochádza od Boha. Podľa nej aj ja viem rozoznať dobro od zla. Preto aj sloboda má svoje hranice. Nikto si nemôže robiť, čo sa mu zachce.

Prvým ohraničení našej osobnej slobody je právo na uplatňovanie slobody druhých ľudí. Nemôžem robiť, čo by bolo proti slobode blížneho.

Sloboda má hranice aj v mravnom zákone, proti ktorému nemôžem konať. Uplatňovanie slobody je v tom, že odmietam zlo a vyberám si dobro. Sloboda spočíva najmä v poslušnosti voči Božiemu zákonu z lásky.

Sloboda sa nevyhnutne spája z mojou zodpovednosťou za svoje myšlienky, slová a skutky. Život od nás vyžaduje zodpovedné správanie nielen vzhľadom k sebe, ale aj k druhým. Občas sa stáva, že niektorým skutkom prideľujeme menšiu váhu ako si zasluhujú, a tým sa naše konanie stáva nezodpovedným. Zodpovednosť však má byť vlastnosťou každého človeka, tým viac pravého kresťana.