Sme členovia Božej rodiny

Okrem svojej rodiny, triedy, partie patrím aj do spoločenstva, ktoré sa volá Cirkev. Členom Cirkvi som sa stal krstom. Krst ma nevýslovne obohatil. Boh ma prijal za svoje dieťa. Začlenil som sa do hlbokého spoločenstva s Najsvätejšou Trojicou. Krst je jednou z najvýznamnejších udalostí v živote človeka. Vtedy mi Kristus pôsobením Ducha Svätého privlastnil ovocie svojej smrti a zmŕtvychvstania. Vtedy som sa stal vykúpeným človekom. Bol mi odpustený dedičný hriech a udelený nový život. Stal som sa kresťanom. Toto nové meno znamená, že som zjednotený s Kristom a podľa neho žijem. Kresťan je akoby druhý Kristus.

Všetci pokrstení tvoríme spoločenstvo. Sme zjednotení s Kristom, ale aj medzi sebou navzájom. Toto spoločenstvo voláme Cirkev. V nej nažívame spolu ako bratia a sestry, spoločne oslavujeme Nebeského Otca a preukazujeme si navzájom rozmanité služby lásky.

Cirkev voláme tajomné telo Kristovo. Kristus je hlavou tohto tela. Pokrstení sú údmi jeho tajomného tela. Živými údmi sme, ak je v nás Kristov život. Mŕtvymi údmi sú kresťania, ktorí sa ťažkým hriechom odlúčili od Krista. Všetci máme v Cirkvi svoje poslanie a úlohu. Plnením svojej úlohy slúžime dobru celej Cirkvi. Teda Cirkev to nie je len pápež, biskupi, kňazi a rehoľníci, ale Cirkev to som aj ja.

Krst som prijal v detstve a jeho význam som ešte nechápal. Moji rodičia za mňa zložili krstný sľub. Teda aj členom Cirkvi som sa stal "nechtiac". Lenže ako rastiem a dospievam, potrebujem si živšie uvedomovať svoje členstvo v Cirkvi. V krste som bol zasvätení Kristovi. Toto zasvätenie si počas života obnovujem a tak znovu dávam Kristovi svoje áno. Je to obnova môjho rozhodnutia žiť podľa Krista a nové zrieknutie sa hriechu. Preto ja nie som len pasívny člen kresťanského spoločenstva, ale mám sa aktívne zapájať do života Cirkvi.

Naše slovo "cirkev" pochádza z gréckeho Kyriaké, čo znamená dom Pána. My všetci tento dom budujeme modlitbou, prácou a najmä láskou. Každým dobrým skutkom priložím jednu tehlu pri výstave nového sveta. Budovanie Božieho kráľovstva dokončí Kristus pri svojom druhom príchode.

Načo mi je Cirkev? Nato, aby som veril v Boha nepotrebujem cirkev. Aj modliť sa a čítať Bibliu môžem doma a nepotrebujem chodiť do kostola. Samozrejme viera je v prvom rade vec osobná. Je to môj osobný vzťah k Bohu. Cirkev ma neoberá o osobnú formu nábožnosti, ale naopak ponúka mi veľa možností, ako tento vzťah skvalitniť. Dáva nový rozmer môjmu vzťahu k Bohu. Vzťah k Bohu je úzko prepojený so vzťahom k ľuďom. V Cirkvi sa stretávam s ľuďmi, ktorí mi pomáhajú budovať svoj vzťah k Bohu. Cirkev mi ponúka možnosti a dáva mi príležitosť pre duchovný rozvoj. Kristus dal Cirkvi obrovské množstvo milostí, ktoré ona prostredníctvom rôznych úkonov ponúka svojim členom. Tým, ktorí sa krstom stávajú jej súčasťou, sprostredkováva vieru a hovorí im ako majú kresťansky žiť.

Cirkev založil Ježiš tak, že ju najskôr pripravoval, ustanovil Petra za jej hlavu, zrodila sa z jeho prebodnutého boku na kríži a na Turíce jej ustanovenie zavŕšil zoslaním Ducha Svätého na jej posväcovanie.

Všetci dobre vieme, že Cirkev sa počas svojej takmer dvetisícročnej histórie dopustila mnohých chýb a dopúšťa sa ich naďalej. Prečo nie je v Cirkvi všetko dokonalé, hoci je svätá? Je potrebné si uvedomiť, že je ustanovizňou božsko - ľudskou. Tvoria ju biedni ľudia poznačení dedičným hriechom. A tiež je potrebné si uvedomiť, že Cirkev - teda my jej údy sme hlavným terčom božieho nepriateľa - satana. Jemu ide o to, aby vytváral medzi tými, ktorí sa rozhodli pre Krista, zmätok, nedôveru, nedorozumenia a všetky nepríjemné veci. My sa ním však nesmieme nechať oklamať a znechutiť. Predsa na našej strane je Ježiš víťaz nad satanom a nám dal prostriedky, ktorými môžeme nad Zlým víťaziť.

Mnohí ľudia v Cirkvi zlyhali. Zlyhali aj tí, ktorí stáli na najvyšších pozíciách. Nezlyhala však Cirkev. Boh ju stále udržiava a pomáha jej svojou milosťou. Mnoho ľudí v dejinách Cirkvi svojim svätým životom ukázalo, aká má byť Cirkev a čo je jej úlohou. Máme sa snažiť napodobňovať ich príklad a nie ovplyvnený médiami útočiť na svoju Cirkev.

Človek, ktorý neprijal v Cirkvi neprijal kňazskú vysviacku ani nežije rehoľným životom, sa volá laik. V bežnom jazyku toto slovo označuje neodborníka. V Cirkvi sa tak označujú tí, ktorí patria k božiemu ľudu. Kňazi sa od laikov neodlišujú tým, že by boli "viac" kresťanmi, ale tým, že majú v Cirkvi osobitné poslanie. Každý pokrstený je však zodpovedný za Cirkev, ale nie každý tým istým spôsobom. Boh povoláva jedných za biskupov, iných za kňazov, ďalších pozýva k rehoľnému životu. Aj ostatní veriaci sú povolaní pracovať pre dobro Cirkvi a pričiňovať sa o jej rast.

Sviatosťou birmovania prestávam byť dieťaťom a stávam sa dospelým kresťanom. Takto dostávam v Cirkvi svoju "prácu". Pri krste v Jordáne Duch Svätý pomazal Ježiša za Proroka, Kňaza a Kráľa. Tento krst bol predobrazom môjho krstu a birmovania. Vo sviatosti birmovania aj na mňa zostupuje Duch Svätý. Tak získavam podiel na Kristovom poslaní. Zvýrazňuje to aj pomazanie krizmou. Týmto pomazaním sa stávam dokonalejším kresťanom (Kristus - pomazaný). Kvôli tomuto pomazaniu nazývame birmovanie vysviackou na laických apoštolov. Laickým apoštolátom napĺňame svoje kresťanské povolanie.

Laici žijú vo svete a venujú sa svojim povinnostiam v podmienkach rodinného a spoločenského života. Tu ich Boh volá, aby sa vykonávaním svojho zamestnania (školských povinností) pričiňovali o posvätenie sveta a ohlasovali Ježiša Krista ostatným ľuďom najmä svedectvom svojho života. Birmovaním prijímam na seba tri úlohy: byť laickým apoštolom, obrancom viery a svedkom Krista vo svete.

laický apoštolát: každá činnosť, ktorou prispievam k šíreniu evanjelia a k budovaniu Božieho kráľovstva už tu na zemi. Apoštolovať môžem svojim slovom, príkladom života, modlitbou a rôznymi obetami.

obrana viery: svojimi postojmi mám obraňovať svoju vieru pred útokmi zo strany iných ľudí a obhajovať učenie Cirkvi. Zvlášť je to aktuálne v morálnych otázkach.

svedok Ježiša Krista: svedčiť znamená hlásať pravdu o Ježišovi. Je to veľmi úzko spojené s laickým apoštolátom. Nesvedčíme však len o dobrom živote, ale o živote spojenom s Ježišom Kristom.

Pri birmovke k tomu nedostávam iba poverenie, ale aj pomoc Ducha Svätého.